Život Prešova
online
online
B. BUGÁR: Pravica sa z pádu vlády I. Radičovej spamätáva dodnes
13.09.2014 Bratislava
Bratislava 13. septembra (TASR) - Pravicová koalícia vytvorená v roku 2010 doplatila na experimenty na politickej scéne. Pád vlády Ivety Radičovej bol veľkou cenou za egoistické postoje niektorých strán a pravica sa z toho dodnes spamätáva. Vo svojom prejave na celorepublikovom ôsmom Sneme Mosta-Híd v Bratislave to dnes vyhlásil predseda strany Béla Bugár s tým, že v politike zošedivel.
"Naša strana od svojho vzniku pôsobí ako pokojná a rozvážna sila. Možno tým nezískavame bombastické preferencie, ale je to cesta dlhodobej stability strany a je na prospech celej politickej scény a občanov SR," domnieva sa Bugár. On sám sa potešil, keď v roku 2010 vo svojich prvých parlamentných voľbách získal Most-Híd viac ako osem percent hlasov, čím voliči rozhodli, že bude dôstojným obohatením slovenskej politickej scény.
Bugár je presvedčený, že politické strany musia do centra pozornosti vrátiť občana. "Som rád, že sme sa vybrali do budovania občianskej strany. Vypracovanie Vízie 2016 bolo preto správnym rozhodnutím. Bez serióznej otvorenej vízie totiž nebudeme vedieť robiť konzistentnú politiku, bez vízie je to len tápanie a chytanie tém a nápadov," upozornil s tým, že SR okrem konzervatívcov a liberálov potrebuje aj silnú občiansku stranu. "My sa za ňu považujeme už dnes," deklaroval.
V politike zostanem dovtedy, kým budem cítiť podporu
Dlhoročný člen parlamentu sa pokúsil aj odpovedať na otázku, dokedy bude v politike. "Ak sa raz dostanete do politiky, ťažko je bez nej vydržať, ale vydržať v nej s čistým štítom a zdravým úsudkom môžete len vtedy, ak zostanete človekom a zostanete pri zemi. O to som sa snažil celú kariéru. Jediným meradlom sú hlasy voličov a ja mám pocit, že som týmito meraniami prešiel. Zotrvám teda v politike dovtedy, kým budem cítiť podporu a akceptovanie zo strany voličov. Mám dostatok síl a energie a mám víziu, ako stranu doviesť do volieb 2016," avizoval.
Líder Mosta-Híd si tiež zaspomínal, že keď strana pred piatimi rokmi vznikla, Európa sa borila s prvými príznakmi krízy. "Začali intenzívne ožívať extrémistické sily, na Slovensku narastali protimaďarské a protirómske nálady, ktoré boli povýšené na úroveň vlády a parlamentu," zdôraznil Bugár s dôvetkom, že dodržiavanie hodnôt, ktoré sleduje jeho strana, odbúrajú predsudky.
Za najdôležitejšie znaky strany Most-Híd Bugár označil zodpovednosť, konštruktívny prístup, spoluprácu a hľadanie kompromisov. "Toto musí byť našou každodennou prácou, týmto sa dá zabrániť krízam," dodal.
Strana si volí nové vedenie
Strana Most-Híd si dnes bude voliť nové vedenie, zmeniť by mala aj svoj podnázov. Zo strany spolupráce by mala byť po novom občianska strana. Na sneme sa ako hostia objavili aj predseda strany Sieť Radoslav Procházka, šéf KDH Ján Figeľ či líder SDKÚ-DS Pavol Frešo. Bugár Figeľovi a Frešovi poďakoval za pomoc pri snahe Mosta-Híd dostať sa do Európskej ľudovej strany.
Na snem prišlo 108 delegátov zo 117 pozvaných. Väčšina príhovorov je v maďarskom jazyku, delegáti používajú aj tlmočnícke zariadenia. K voľbe vedenia pristúpi Most-Híd preto, že tomu súčasnému sa končí päťročné funkčné obdobie. Béla Bugár zatiaľ vyzývateľa nemá. Dá sa preto predpokladať, že Bugára zvolia opäť. Ten následne navrhne svojich podpredsedov.
Na týchto postoch predseda poslaneckého klubu László Solymos neočakáva zásadné zmeny. "Chceme silnú a stabilnú stranu a na to potrebujeme všetkých, ktorých máme. Nemyslím si, že je dôvod na výmeny," povedal pre TASR Solymos. Bugárovými súčasnými podpredsedami sú Zsolt Simon, László Solymos, Ivan Švejna a Lucia Žitňanská.
Výrazne by sa nemalo zmeniť ani predsedníctvo. Malo by sa rozrásť o podpredsedníčku Luciu Žitňanskú, europoslanca Józsefa Nagya a možno ešte jedného člena.
Profil strany Most-Híd a prehľad jej doterajších snemov
Politická strana Most-Híd vznikla 9. júna 2009 v Bratislave. Vytvorili ju bývalí členovia Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál, Tibor Bastrnák (z SMK vystúpili 7. júna 2009) a Zsolt Simon (z SMK vystúpil 14. apríla 2009).
Ministerstvo vnútra SR nový politický subjekt zaregistrovalo 3. júla 2009 potom, ako mu predstavitelia tohto zoskupenia odovzdali 28.139 podpisov (zákon vyžaduje minimálne 10.000 podpisov).
Hneď od začiatku sa Most-Híd prezentoval ako strana spolupráce a občianskej rovnosti. Deklaroval uzmiernenie medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi Maďarmi navzájom, ako aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Za svoje piliere označila strana vzájomnú dôveru, toleranciu a porozumenie. Slovenskú republiku (SR) vníma ako mnohonárodnostnú, viacjazyčnú a multikultúrnu krajinu, čomu prispôsobila svoj program a pôsobenie na politickej scéne SR. Ide o regionálnu a etnickú pravicovo orientovanú politickú stranu.
Na ustanovujúcom sneme strany 11. júla 2009 zvolili delegáti za predsedu strany Bélu Bugára. Podpredsedami strany sa stali exminister kultúry Rudolf Chmel, Edita Pfundtner, Zsolt Simon.
Na druhom programovom kongrese 12. septembra 2009 schválili členovia strany Most-Híd program strany. K hlavným prioritám patrilo zníženie a zjednotenie odvodov pre zamestnancov a zamestnávateľov, zníženie rovnej dane na 17 percent (ak to ekonomická situácia dovolí) a opätovné vzdelávanie rómskych asistentov.
V tom istom roku sa uskutočnil aj tretí snem strany (21. novembra 2009). Ekonóma Ivana Švejnu na ňom zvolili za podpredsedu strany pre ekonómiu.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 strana Most-Híd získala 8,12 percenta hlasov a dostala sa do Národnej rady SR (NR SR). V koalícii s SDKÚ-DS, SaS a KDH vytvorila vládu. Predseda strany Béla Bugár bol v tomto volebnom období podpredsedom NR SR. V poradí už štvrtý snem strany sa konal 3. september 2010 a zaoberal sa prípravou na jesenné komunálne voľby (november 2010) a budovaním štruktúr strany.
Horúcou témou v poradí piateho snemu strany Most-Híd 10. septembra 2011 sa stal tzv. euroval. Predseda strany na ňom kritizoval koaličnú SaS za odmietavý postoj k jeho podpore. Diskutovalo sa o problémoch vo vládnej štvorkoalícii a Bugár poznamenal, že v takejto atmosfére, aká vládne v koalícii sa dlhodobo fungovať nedá. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) mala podľa neho spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. K takémuto hlasovaniu došlo 11. októbra 2011. Vláda Ivety Radičovej sa po roku a troch mesiacoch rozpadla, keď poslanci NR SR odmietli Európsky finančný stabilizačný mechanizmus.
Dňa 16. decembra 2011 sa Most-Híd stretol na svojom šiestom sneme, aby sa dohodli na programe, s ktorým pôjdu do predčasných parlamentných volieb v marci 2012. Na väčšej ploche sa zaoberali aj projektom Transparentné mesto.
V marcových predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 získala strana Most-Híd 6,89 percenta hlasov. V NR SR im patrí 13 kresiel. V máji 2012 do strany vstúpil bývalý člen OKS František Šebej, ktorý reprezentuje túto stranu aj v NR SR. Zo strany vystúpila exposlankyňa Edita Pfundtnerová a funkcií straníckych predsedov sa v Trenčianskom kraji vzdal Jozef Letko a v Prešovskom kraji Marián Straka. Na siedmom sneme strany Most-Híd 22. septembra 2012 sa stal novým podpredsedom strany predseda poslaneckého klubu László Solymos. Dôležitým bodom stretnutia bolo spísanie Memoranda pre zodpovednú pravicovú politiku. Bugárova strana navrhla spoločný postup v zodpovednej hospodárskej politike, ochrane slabých a znevýhodnených skupín, transparentnosti, v otázke práv menšín, odmietnutí populizmu a iných. Strana tieto tézy považovala za možný základ "ľudovej platformy". Ďalej sa zaoberali úpravou stanov, aby mohli rýchlejšie prijímať nových členov a ľahšie budovať regionálne štruktúry. Takisto odobrili žiadosť o vstup do Európskej ľudovej strany (EPP) a zaoberali sa aj tzv. menšinovým minimom (základné podmienky prežitia Maďarov na Slovensku).
V apríli 2014 vstúpila do strany Most-Híd exministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská (v NR SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa, roky bola členkou SDKÚ-DS). V máji 2014 sa na Slovensku konali voľby do Európskeho parlamentu (EP). Most-Híd volilo 5,83 percenta ľudí, čím strana získala jeden mandát. V EP túto stranu zastupuje József Nagy.
"Naša strana od svojho vzniku pôsobí ako pokojná a rozvážna sila. Možno tým nezískavame bombastické preferencie, ale je to cesta dlhodobej stability strany a je na prospech celej politickej scény a občanov SR," domnieva sa Bugár. On sám sa potešil, keď v roku 2010 vo svojich prvých parlamentných voľbách získal Most-Híd viac ako osem percent hlasov, čím voliči rozhodli, že bude dôstojným obohatením slovenskej politickej scény.
Bugár je presvedčený, že politické strany musia do centra pozornosti vrátiť občana. "Som rád, že sme sa vybrali do budovania občianskej strany. Vypracovanie Vízie 2016 bolo preto správnym rozhodnutím. Bez serióznej otvorenej vízie totiž nebudeme vedieť robiť konzistentnú politiku, bez vízie je to len tápanie a chytanie tém a nápadov," upozornil s tým, že SR okrem konzervatívcov a liberálov potrebuje aj silnú občiansku stranu. "My sa za ňu považujeme už dnes," deklaroval.
V politike zostanem dovtedy, kým budem cítiť podporu
Dlhoročný člen parlamentu sa pokúsil aj odpovedať na otázku, dokedy bude v politike. "Ak sa raz dostanete do politiky, ťažko je bez nej vydržať, ale vydržať v nej s čistým štítom a zdravým úsudkom môžete len vtedy, ak zostanete človekom a zostanete pri zemi. O to som sa snažil celú kariéru. Jediným meradlom sú hlasy voličov a ja mám pocit, že som týmito meraniami prešiel. Zotrvám teda v politike dovtedy, kým budem cítiť podporu a akceptovanie zo strany voličov. Mám dostatok síl a energie a mám víziu, ako stranu doviesť do volieb 2016," avizoval.
Líder Mosta-Híd si tiež zaspomínal, že keď strana pred piatimi rokmi vznikla, Európa sa borila s prvými príznakmi krízy. "Začali intenzívne ožívať extrémistické sily, na Slovensku narastali protimaďarské a protirómske nálady, ktoré boli povýšené na úroveň vlády a parlamentu," zdôraznil Bugár s dôvetkom, že dodržiavanie hodnôt, ktoré sleduje jeho strana, odbúrajú predsudky.
Za najdôležitejšie znaky strany Most-Híd Bugár označil zodpovednosť, konštruktívny prístup, spoluprácu a hľadanie kompromisov. "Toto musí byť našou každodennou prácou, týmto sa dá zabrániť krízam," dodal.
Strana si volí nové vedenie
Strana Most-Híd si dnes bude voliť nové vedenie, zmeniť by mala aj svoj podnázov. Zo strany spolupráce by mala byť po novom občianska strana. Na sneme sa ako hostia objavili aj predseda strany Sieť Radoslav Procházka, šéf KDH Ján Figeľ či líder SDKÚ-DS Pavol Frešo. Bugár Figeľovi a Frešovi poďakoval za pomoc pri snahe Mosta-Híd dostať sa do Európskej ľudovej strany.
Na snem prišlo 108 delegátov zo 117 pozvaných. Väčšina príhovorov je v maďarskom jazyku, delegáti používajú aj tlmočnícke zariadenia. K voľbe vedenia pristúpi Most-Híd preto, že tomu súčasnému sa končí päťročné funkčné obdobie. Béla Bugár zatiaľ vyzývateľa nemá. Dá sa preto predpokladať, že Bugára zvolia opäť. Ten následne navrhne svojich podpredsedov.
Na týchto postoch predseda poslaneckého klubu László Solymos neočakáva zásadné zmeny. "Chceme silnú a stabilnú stranu a na to potrebujeme všetkých, ktorých máme. Nemyslím si, že je dôvod na výmeny," povedal pre TASR Solymos. Bugárovými súčasnými podpredsedami sú Zsolt Simon, László Solymos, Ivan Švejna a Lucia Žitňanská.
Výrazne by sa nemalo zmeniť ani predsedníctvo. Malo by sa rozrásť o podpredsedníčku Luciu Žitňanskú, europoslanca Józsefa Nagya a možno ešte jedného člena.
Profil strany Most-Híd a prehľad jej doterajších snemov
Politická strana Most-Híd vznikla 9. júna 2009 v Bratislave. Vytvorili ju bývalí členovia Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál, Tibor Bastrnák (z SMK vystúpili 7. júna 2009) a Zsolt Simon (z SMK vystúpil 14. apríla 2009).
Ministerstvo vnútra SR nový politický subjekt zaregistrovalo 3. júla 2009 potom, ako mu predstavitelia tohto zoskupenia odovzdali 28.139 podpisov (zákon vyžaduje minimálne 10.000 podpisov).
Hneď od začiatku sa Most-Híd prezentoval ako strana spolupráce a občianskej rovnosti. Deklaroval uzmiernenie medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi Maďarmi navzájom, ako aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Za svoje piliere označila strana vzájomnú dôveru, toleranciu a porozumenie. Slovenskú republiku (SR) vníma ako mnohonárodnostnú, viacjazyčnú a multikultúrnu krajinu, čomu prispôsobila svoj program a pôsobenie na politickej scéne SR. Ide o regionálnu a etnickú pravicovo orientovanú politickú stranu.
Na ustanovujúcom sneme strany 11. júla 2009 zvolili delegáti za predsedu strany Bélu Bugára. Podpredsedami strany sa stali exminister kultúry Rudolf Chmel, Edita Pfundtner, Zsolt Simon.
Na druhom programovom kongrese 12. septembra 2009 schválili členovia strany Most-Híd program strany. K hlavným prioritám patrilo zníženie a zjednotenie odvodov pre zamestnancov a zamestnávateľov, zníženie rovnej dane na 17 percent (ak to ekonomická situácia dovolí) a opätovné vzdelávanie rómskych asistentov.
V tom istom roku sa uskutočnil aj tretí snem strany (21. novembra 2009). Ekonóma Ivana Švejnu na ňom zvolili za podpredsedu strany pre ekonómiu.
V parlamentných voľbách 12. júna 2010 strana Most-Híd získala 8,12 percenta hlasov a dostala sa do Národnej rady SR (NR SR). V koalícii s SDKÚ-DS, SaS a KDH vytvorila vládu. Predseda strany Béla Bugár bol v tomto volebnom období podpredsedom NR SR. V poradí už štvrtý snem strany sa konal 3. september 2010 a zaoberal sa prípravou na jesenné komunálne voľby (november 2010) a budovaním štruktúr strany.
Horúcou témou v poradí piateho snemu strany Most-Híd 10. septembra 2011 sa stal tzv. euroval. Predseda strany na ňom kritizoval koaličnú SaS za odmietavý postoj k jeho podpore. Diskutovalo sa o problémoch vo vládnej štvorkoalícii a Bugár poznamenal, že v takejto atmosfére, aká vládne v koalícii sa dlhodobo fungovať nedá. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) mala podľa neho spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. K takémuto hlasovaniu došlo 11. októbra 2011. Vláda Ivety Radičovej sa po roku a troch mesiacoch rozpadla, keď poslanci NR SR odmietli Európsky finančný stabilizačný mechanizmus.
Dňa 16. decembra 2011 sa Most-Híd stretol na svojom šiestom sneme, aby sa dohodli na programe, s ktorým pôjdu do predčasných parlamentných volieb v marci 2012. Na väčšej ploche sa zaoberali aj projektom Transparentné mesto.
V marcových predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 získala strana Most-Híd 6,89 percenta hlasov. V NR SR im patrí 13 kresiel. V máji 2012 do strany vstúpil bývalý člen OKS František Šebej, ktorý reprezentuje túto stranu aj v NR SR. Zo strany vystúpila exposlankyňa Edita Pfundtnerová a funkcií straníckych predsedov sa v Trenčianskom kraji vzdal Jozef Letko a v Prešovskom kraji Marián Straka. Na siedmom sneme strany Most-Híd 22. septembra 2012 sa stal novým podpredsedom strany predseda poslaneckého klubu László Solymos. Dôležitým bodom stretnutia bolo spísanie Memoranda pre zodpovednú pravicovú politiku. Bugárova strana navrhla spoločný postup v zodpovednej hospodárskej politike, ochrane slabých a znevýhodnených skupín, transparentnosti, v otázke práv menšín, odmietnutí populizmu a iných. Strana tieto tézy považovala za možný základ "ľudovej platformy". Ďalej sa zaoberali úpravou stanov, aby mohli rýchlejšie prijímať nových členov a ľahšie budovať regionálne štruktúry. Takisto odobrili žiadosť o vstup do Európskej ľudovej strany (EPP) a zaoberali sa aj tzv. menšinovým minimom (základné podmienky prežitia Maďarov na Slovensku).
V apríli 2014 vstúpila do strany Most-Híd exministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská (v NR SR pôsobila ako nezaradená poslankyňa, roky bola členkou SDKÚ-DS). V máji 2014 sa na Slovensku konali voľby do Európskeho parlamentu (EP). Most-Híd volilo 5,83 percenta ľudí, čím strana získala jeden mandát. V EP túto stranu zastupuje József Nagy.
0
www.ZIVOTPO.sk
